भिर मौरी संसारको सबैभन्दा ठूलो मौरी हो; एकल वयस्कहरूले ३.० सेमी (१.२ इन्च) लम्बाइ मापन गर्न सक्छन्।[१] सन् १९८० भन्दा पहिले, भिरमौरीलाई व्यापक रूपमा फैलिएको खागो मौरीको उप-प्रजाति मानिन्थ्यो तर १९८० मा र त्यसपछि लगभग २० वर्षसम्म यसलाई छुट्टै प्रजातिको श्रेणीमा उचालियो।[२]

भिरमौरी
वैज्ञानिक वर्गीकरण edit
जगत: जनावर
सङ्घ: Arthropoda
वर्ग: किरा
गण: Hymenoptera
परिवार: Apidae
वंश: घरपालुवा मौरी
Smith, 1871
प्रजाति:
A. laboriosa
वैज्ञानिक नाम
Apis laboriosa
Smith, 1871

वितरण सम्पादन गर्नुहोस्

ठूलो मात्रामा हिमालयमा सीमित, यो सबैभन्दा ठूलो एपिस हो। यो भुटान, चीनको युनान प्रान्त, भारत, नेपाल, म्यानमार, लाओसभियतनामको पहाडी क्षेत्रहरूमा पाइन्छ।[३] यसले प्रायः २,५०० र ३,००० मी (८,२०० र ९,८०० फिट)को उचाइमा गुँडहरू बनाउँछ, ठाडो चट्टानहरूको दक्षिणपश्चिमी अनुहारहरूमा ओभरह्याङ्गहरू मुनि धेरै ठूला गुँडहरू बनाउँछ। एउटा गुँडमा ६० किग्रा (१३० पाउन्ड) मह सम्म हुन सक्छ।

सांस्कृतिक महत्व सम्पादन गर्नुहोस्

भिरमौरी मह तीनवटा प्रकारका हुन्छन्: वसन्त वा रातो मह जुन उच्च उचाइमा फूलबाट बनाइन्छ, मध्य र तल्लो उचाइमा फूलहरूबाट बनाइएको वसन्त मह, र शरद ऋतु मह जुनसुकै ठाउँबाट बनाइन्छ। रातो महमा मादक प्रभाव र विभिन्न आरामदायी गुणहरू छन् जुन भण्डारणमा कम हुन्छ।[४][५]

सन्दर्भ सामग्रीहरू सम्पादन गर्नुहोस्

  1. Kitnya, Nyaton; Prabhudev, M. V.; Bhatta, Chet Prasad; Pham, Thai Hong; Nidup, Tshering; Megu, Karsing; Chakravorty, Jharna; Brockmann, Axel et al. (२०२०), "Geographical distribution of the giant honey bee Apis laboriosa Smith, 1871 (Hymenoptera, Apidae)", ZooKeys (951): 67–81, डिओआई:10.3897/zookeys.951.49855, पिएमआइडी 32774106, पिएमसी 7390808 
  2. Engel, Michael S. (१९९९), "The taxonomy of recent and fossil honey bees (Hymenoptera: Apidae: Apis)", Journal of Hymenoptera Research 8: 165–196। 
  3. Kitnya, Nyaton; Prabhudev, M. V.; Bhatta, Chet Prasad; Pham, Thai Hong; Nidup, Tshering; Megu, Karsing; Chakravorty, Jharna; Brockmann, Axel et al. (२०२०), "Geographical distribution of the giant honey bee Apis laboriosa Smith, 1871 (Hymenoptera, Apidae)", ZooKeys (951): 67–81, डिओआई:10.3897/zookeys.951.49855, पिएमआइडी 32774106, पिएमसी 7390808 
  4. Treza, Raphael (२०११), "Hallucinogen honey hunters", topdocumentaryfilms.com, अन्तिम पहुँच २० अक्टोबर २०१५ 
  5. Ahmad, F (२००३), Indigenous Honeybees of the Himalayas: The Himalayan Cliff Bee