"बङ्गलादेशको स्वतन्त्रता युद्ध" का संशोधनहरू बिचको अन्तर
Content deleted Content added
चिनोहरू: मोबाइल सम्पादन मोबाइल वेब सम्पादन |
कुनै सम्पादन सारांश छैन चिनोहरू: मोबाइल सम्पादन मोबाइल वेब सम्पादन |
||
पङ्क्ति २१६:
== सन् १९७१ भारत-पाकिस्तान युद्ध ==
सन् १९७१ को भारत-पाकिस्तान युद्धलाई इतिहासकै सबैभन्दा छोटो युद्धहरू मध्येमा लिइन्छ।<ref name=Lyon>{{cite book|last=Lyon|first=Peter|title=Conflict between India and Pakistan: An Encyclopedia|url=https://archive.org/details/conflictbetweeni00lyon|url-access=limited|year=2008|publisher=ABC-CLIO|isbn=978-1-57607-712-2|page=[https://archive.org/details/conflictbetweeni00lyon/page/n182 166]|quote=India's decisive victory over Pakistan in the 1971 war and emergence of independent Bangladesh dramatically transformed the power balance of South Asia}}</ref><ref name=Kemp>{{cite book|last=Kemp|first=Geoffrey|title=The East Moves West India, China, and Asia's Growing Presence in the Middle East|url=https://archive.org/details/eastmoveswestind00kemp|url-access=limited|year=2010|publisher=Brookings Institution Press|isbn=978-0-8157-0388-4|page=[https://archive.org/details/eastmoveswestind00kemp/page/n60 52]|quote=However, India's decisive victory over Pakistan in 1971 led the Shah to pursue closer relations with India}}</ref><ref name=Byman>{{cite book|last=Byman|first=Daniel|title=Deadly connections: States that Sponsor Terrorism|url=https://archive.org/details/deadlyconnection00byma_576|url-access=limited|year=2005|publisher=Cambridge University Press|isbn=978-0-521-83973-0|page=[https://archive.org/details/deadlyconnection00byma_576/page/n170 159]|quote=India's decisive victory in 1971 led to the signing of the Simla Agreement in 1972}}</ref> यो युद्ध भारत र पाकिस्तानको बीच एक सैन्य लडाइ थियो जुन पूर्वी पाकिस्तानमा बङ्गलादेश स्वतन्त्रता युद्धको समयमा भएको थियो।<ref name="Shuja Nawaz 2008">{{cite book |last=Nawaz |first=Shuja |title=Crossed Swords: Pakistan, Its Army, and the Wars Within |date=2008 |publisher=Oxford University Press |isbn=978-0-19-547697-2 |page=329}}</ref><ref name="books.google.com">{{cite book|url=https://books.google.com/?id=LCaAQCnO3QQC&pg=PA81&q=5000%20miles%20square%20indian%20army%201971|title=Benazir, a Profile – M. G. Chitkara|accessdate=27 July 2012|isbn=9788170247524|author1=Chitkara|first1=M. G|year=1996}}</ref><ref name="https">{{cite book|url=https://books.google.com/?id=Ek00fuXVz1wC&pg=PA117&q=5000%20miles%20indian%20army%201971|title=Kashmir in Conflict: India, Pakistan and the Unending War – Victoria Schofield|date=18 January 2003|accessdate=27 July 2012|isbn=9781860648984|author1=Schofield|first1=Victoria}}</ref> ३
इन्दिरा गान्धीको प्रधानमन्त्री मन्त्रालयले २८ अप्रिल १९७१ मा भारतीय सेनाका तत्कालीन सेनाध्यक्ष श्याम मानेकशलाई पूर्वी पाकिस्तानमा जानका लागि निर्देशन दिइएको थियो।<ref>{{cite web |url=http://indiannavy.nic.in/t2t2e/Trans2Trimph/chapters/10_1971%20wnc1.htm |title=Chapter 10: Naval Operations In The Western Naval Command |website=Indian Navy |archive-url=https://web.archive.org/web/20120223133540/http://indiannavy.nic.in/t2t2e/Trans2Trimph/chapters/10_1971%20wnc1.htm |archive-date=23 February 2012}}</ref><ref>{{cite web|url=http://orbat.com/site/cimh/navy/navy_1971_kills.html |title=Damage Assessment– 1971 Indo Pak Naval War |publisher=Orbat.com |accessdate=27 July 2012 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120319212243/http://orbat.com/site/cimh/navy/navy_1971_kills.html |archivedate=19 March 2012 }}</ref> केही समयपछि भारतमा रहेका शरणार्थी शिविरहरूको प्रयोग भारतको विदेशी गुप्तचर निकाय र पूर्वी पाकिस्तानका सैन्य अधिकारीहरूद्वारा गरिएको थियो।<ref>{{cite web|url=https://www.globalsecurity.org/military/world/pakistan/air-force-combat.htm|title=Pakistan Air Force Combat Expirence|quote=Pakistan retaliated by causing extensive damage through a single B-57 attack on Indian naval base Okha. The bombs scored direct hits on fuel dumps, ammunition dump and the missile boats jetty.|work=Global Security|date=9 July 2011}}</ref><ref>{{cite book|author=Dr. He Hemant Kumar Pandey & Manish Raj Singh|title=INDIA’S MAJOR MILITARY & RESCUE OPERATIONS|page=117|publisher=Horizon Books ( A Division of Ignited Minds Edutech P Ltd), 2017|date=1 August 2017}}</ref><ref>{{cite book|author=Col Y Udaya Chandar (Retd)|title=Independent India's All the Seven Wars|publisher=Notion Press, 2018|date=2 January 2018}}</ref> जब भारतकी तत्कालीन प्रधानमन्त्री इन्दिरा गान्धीको नेतृत्वमा भारत पाकिस्तान विरुद्धको युद्धका लागि तैयार थियो तब सोभियत सङ्घले कथित रूपमा पाकिस्तानका राष्ट्रपति याह्या खानलाई भारत विरुद्ध युद्धबाट बच्न र पूर्वी पाकिस्तानमा शान्तिपूर्ण राजनीतिक समझौता गर्नका लागि एक गुप्त सन्देश पठाइएको थियो किनभने यदि भारत विरुद्ध युद्धमा पाकिस्तान सामेल भयो भने पाकिस्तानी सेनालाई दुई पक्षको नियन्त्रण गर्न लगभग असम्भव जस्तै हुने।अनुमनन लगाइएको थियो।<ref name=Lal>{{cite book|author=Air Chief Marshal P C Lal|title=My Days with the IAF|url=https://books.google.com/?id=vvTM-xbW41MC|year=1986|publisher=Lancer|isbn=978-81-7062-008-2|page=286}}</ref><ref name="indiadefenceupdate.com">{{cite web |url=http://www.indiadefenceupdate.com/news94.html |title=The Battle of Longewala—The Truth |website=India Defence Update |archive-url=https://web.archive.org/web/20110608050522/http://www.indiadefenceupdate.com/news94.html |archive-date=8 June 2011}}</ref>
पाकिस्तान र भारतको बीच शत्रुताको सुरुवात सन् १९७१ मा भारत-पाकिस्तान युद्धको परिणामस्वरूप भएको थियो जब पाकिस्तानी वायु सेनाले ३ डिसेम्बर साँझ
पाकिस्तानी सेनाद्वारा आक्रमण गरिएकै साँझ इन्दिरा गान्धीले रेडियो मार्फत भारतका मानिसरूलाई सम्बोधन गर्दै भारतको विरुद्ध पाकिस्तानद्वारा युद्धको घोषणा भएका कारण यस्तो आक्रमण भएको जानकारी दिएकी थिइन्।<ref>{{cite web|url=http://www.bharat-rakshak.com/IAF/History/1971War/Appendix3.html |title=Aircraft Losses in Pakistan - 1971 War |accessdate=24 April 2010 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090501082102/http://www.bharat-rakshak.com/IAF/History/1971War/Appendix3.html |archivedate=1 May 2009 }}</ref> सोही दिनको रातमा भारतीय वायु सेनाले सैन्य आक्रमणको कार्वाही हवाई आक्रमण गरेको थियो भने भोलिपल्ट बिहान भारतीय सेनाद्वारा हवाई आक्रमण गरिएको थियो। भारत र पाकिस्तानले अघिल्लो बिहान दुवै राष्ट्रहरूको बीच युद्धको स्थितिको पुष्टि गर्ने वयानहरू आएको थियो तर भारत-पाकिस्तान युद्धको घोषणाको औपचारिक कार्वाही कुनै पनि राष्ट्रद्वारा जारी गरिएको
भने त्यसपछि पाकिस्तानमा चौतर्फी आक्रमण सुरु गरिएको थियो जसमा भारतीय सेना, नौसेना र वायु सेनाको प्रयोग गरिएको थियो। भारतको मुख्य लक्ष्य पूर्वी पाकिस्तानी क्षेत्र ढाकामा कब्जा गर्ने र पश्चिमी क्षेत्रमा पाकिस्तानलाई भारतमा अतिक्रमण गर्नबाट प्रतिरोध गर्नु थियो। भारतीय नौसेनाले समुद्रबाट पाकिस्तानी सेनाको दमन गर्न सुरु गरेका थिए। युद्धको पूर्वी रङ्गमञ्च माथि भारतीय सेना र मुक्तिवाहिनीले भारतीय वायु सेना, भारतीय नौसेना र बङ्गलादेशी वायु सेनाबाट समर्थन प्राप्त गरेको थियो। भारतको वायुले ४ डिसेम्बर १९७१ का दिन पूर्वी पाकिस्तानमा परिचालन सुरु गरेको थियो। भारतीय वायु सेनाको सहायताद्वारा मुक्तिवाहिनी एक विमानको साथ युद्ध स्थानमा प्रस्थान गरेको थियो।<ref>''Indian Army after Independence'' by Maj KC Praval 1993 Lancer, p. 317 {{ISBN|1-897829-45-0}}</ref> भारत र बङ्गलादेशको संयुक्त सेनाको सैन्य कार्वाही पाकिस्तानी सेनामाथि हावी हुँदै गयो जसले पाकिस्तानी सेनालाई आत्मसमर्पण गर्नका लागि प्रेरित गरेको थियो। १६ डिसेम्बर १९८१ का दिन ढाका सहर वरिपरि रहँदै महासेनानी जगजीत सिंह अरोराको नेतृत्वमा भारतीय सेनाले मेजर-जनरल राफेल जेकबको माध्यमबाट एक सन्देश पठायो जसमा पाकिस्तानी सेनालाई ३० मिनेटमा आत्मसमर्पण गर्नका लागि अन्तिम चेतावनी दिइएको थियो।
|